Conjugaison:italien/abbrumare
Apparence
abbrumare, verbe régulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | abbrumare | \ab.bru.ˈma.re\ | essere | abbrumato | \ˈɛs.se.re ab.bru.ˈma.to\ |
| Gérondif | abbrumando | \ab.bru.ˈman.do\ | essendo | abbrumato | \ɛs.ˈsen.do ab.bru.ˈma.to\ |
| Participe | abbrumante | \ab.bru.ˈman.te\ | abbrumato | \ab.bru.ˈma.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||